Lunatic Gods Ante Portas 1. Márnosť Tiecť dolinou spať pod hlinou vyzliecť sa z pier Dažďom sa niesť vetrom sa viesť skryť sa do žíl o tom sníval! Raz zašepkal vesmírny hlas: „Skús zaklopať“ Kráčajúc tmou uvidel bod žiariaci smer o tom sníval! Vzdor - Pýcha - Hrdosť Peniaze - Vplyv - Moc Všetko je márnosť! Skrivený tieň vyliaty z dier potoky sĺz Milión dní neposedných divokých hier o tom sníval! Odvtedy šiel s kvapkami tiel burcujúc dav Stratený raj v nedohľadne uvidel vraj o tom sníval! Kým lúče splývajú súčet núl udáva stav pochodní vráť lásku bezbranným ešte snáď stihnú prejsť bránou dní 2. Vodopád sĺz Posledný krát zastaviť dážď s kvapkovou hrou zdúchnuť do hôr Nebo je blízko už vidno tiene perfektný výhľad, mrznúce sriene tichučký potok, ty kráčaš k nám Tu pri mne stoj líce mi hrej nepýtaj sa koľkokrát smieš Vodopád sĺz vodu zo Seiny s úsmevom na hrob s krikom vždy lej mi úniku niet, raz prídeš k nám Lietaš, krívaš! Padáš, snívaš! Pohladil kúzlom tvár nedopil krásy snov otvoril náhle snár tisícke otrokom Posledný krát zastaviť dážď s kvapkovou hrou zdúchnuť do hôr Nebo je blízko už vidno tiene perfektný výhľad mrznúce sriene tichučký potok, ty kráčaš k nám Za chvíľu budeš náš... 3. Balada o makovom čeku Tisíc slov púštnych dún počul som každou nocou prosil tých niektorých posledných s veľkou mocou V pokriku vtáčích snov šepkal som rannou rosou kráčal som s hriechom zlých s krvavým oštepom v oku Batoh som tíško otvoril s príchodom temných duší detské ruky som znetvoril v makovom mlynčeku drtil! V šepote tonových mažiarov tú kašu hladne som trovil pažravo z huby mi padalo ako jeden pór tela sa potil! „V záveji kúpim tieň“ čítal som inzerát dejín pokojne s biedou žiť na terase čistých perín Vďaka ním vnímal som náreky ťažných koní ucítil v sláku tón v srdci mi odvtedy zvoní 4. Žiaľ „Pustý to kraj“ vzdychol si žiaľ trošku sa pohrám kruto a sám Bezbranné tváre bežiace tmou postavy krivé staňte sa mnou Kým sa zbŕklo neukvapíš pripomenúť chcem múdry starec neuteká ako slnku tieň Budú kráčať krajinou kde ruže mali rásť namiesto toho kríže bez snov Horizont zakryl podivný tieň obraz čo splodil mlčky sa vpil Keby si sa nenarodil hluchý, slepý, nemý vážil by si slová všetkých bezmocných Ako lístok zimnej brezy vietor skromne vlastní cítil by si bolesť duší bezbranných Jeden tichý šepot vystrašiť ma má? Konečne už pochop svetlo je tma Milióny tvorov zotročených mnou zrazu jeden starec vraví mi nie 5. Hladina stúpa Tých rúk je málo čo svetlo cítili slnko sa smialo keď Lunu chytili Otoč sa a sleduj ako tvoj život preteká z jednej kvapky do druhej v pekelnej žiare stožiarov Chvíľu si zdriemni kým lúč ťa privolá keď obrys uvidíš namier a zavolaj Otoč sa a hľadaj kam tvoj život uniká z jednej koruny do druhej v šialenom reve konárov Nikdy viac to už nehovor nikdy viac to už neprecíť začni vidieť, oči zatvor možno raz to pochopíš Tých dní je málo niet síl už bojovať hladina stúpa kyvadlo umlčať Už cítiš - bolesť nevidíš - cestu a smer pochopíš - radosť precítiš - pokoj a zmier 6. Slzy neba 7. Dušu mi vráť Plameň sviečku borí nielen vietor stromy kloní poď sem, ukáž mi tvár či máš pohľad temný cti znak, čo som ti dal kým pergament neprehorí bez sna v každej vete myšlienka sa nevyplní Nevidel nikdy toľko veľa krúžiacich vtákov na dne mora dážď bahno plodí nielen sucho vrásky rodí sám kráčaj chorý kým sa kalich nenaplní Blesky posvieťte mi ľudský červ chce krvou platiť poď sem, ruku mi daj zločin vraha neukojí plávaj s vetrom holý bez krídiel ti mladosť zhorí tisíc desaťročí vekom pýchu nevyplatíš Vráť mi dušu ľudskú 8. Dualita Nekonečný súboj chvíľ nekončiaca vojna síl Kričím „Stoj!“ nekráčaj rozjímaj! Každý z nás chybiť smie a ty to vieš! Roztáčam toľko čo mi sily dá nevnímam! Čítam z pier toľko, čo mi ucho dá nevnímam! Šedým mestom blúdil TEN tíško písal riadky mien Kričím „Stoj!“ nekráčaj rozjímaj! Každý z nás chybiť smie a ty to vieš! Milióny najkrutejších bojovníkov tmy plné polia slabých duší PROTI NIM Nekonečné dopravníky naplnené zlom čisté dlane držia zbrane CÍTIA S NÍM Vnímaj tú bielu pláň snov splývaj v pohári s ňou lietaj bez krídel tmou tou plávaj krvavou riekou 9. Héllium Prišlo si z hôr, hélium prišlo si z hôr prinieslo bôľ, hélium prinieslo bôľ pijeme z vôd hélium dýchame z vôd hélium ťažíme z vôd hélium žijeme z vôd Pár z nás rozhodlo sa vlastný život obetovať pár z nás odtrhlo sa krajší svet si namaľovať Ten kto hľadá, neprežije, to ver! Ten kto verí na povesti, umrie! Náš hlad je nekonečný túžbou poháňaný smiech náš je panenský vášňou ukájaný Ten kto hľadá, neprežije, to ver! Ten kto verí na povesti, umrie! Kým nám srdce bije kým nám búcha krajšie zomrieť voľní ako slabí v putách Ten kto hľadá, neprežije, neveril si! Kto uveril na povesti, toho už niet! 10. Červená zo žíl Koľko ešte rán koľko kopancov koľko podlých zrád z radov ochrancov Červená zo žíl steká, tryská, vyteká a trieli nikdy nezažil tichšieho a krajšieho som rána Hrá nám slák divných hier vábnych tónin znie nám vábnych tónin