Lunatic Gods Turiec 1. Rieka part I "Turiec horným tokom" Z drobných slz rozhojdaných vetví Tónom tichým zurčí nám huslí slák Smädnú zem napojí, zahojí hriechy Taký krehký a čistý, do večnej tečieš rieky! Pena padá, zdobí vlny, na piesok raz zmení, sa hlina V modrú farbu zo dna, voda moja - voda tvoja! Vezmi čo ti patrí, svojou rečou spievaj Do komôr srdca, vprúdila krv, sme národ svorka vlčia - dnes kmene stromov blčia! Za našu Zem! Hej, hej, kosti sú skalami tráva jej vlasy, zdvihnime čaše! Hej, potok! Čo v rieku sa mení, Zo žíl pramení, ctí túžby naše. Pena padá, zdobí vlny, na piesok raz zmení sa hlina V modrú farbu zo dna, Voda tvoja - voda moja! Vezmi čo ti patrí, svoju pieseň zakrič! Do komôr srdca vprúdila krv, Duše mŕtvych mlčia - to kmene stromov blčia! Za našu Zem! part II "Pieseň živlov" Oheň Voda Vzduch Uzavrime Svargy kruh Vatra štyroch strán Volám po silách, nech chránia môj chrám! Zem a voda - praživly matiek. Oheň vietor - praživly otcov. Rameno hada - živel zeme! Rameno orla - živel vzduchu! Rameno ryby - živel vody! Rameno vlka - ohňa živel! Dokonalý! Stvor kras Zem a živly! Tvoj hlas. part III "Pieseň predkov" Spievam, pieseň predkov, vzývam, národ zmiznutý Z hlasov, dávnych svedkov, smútok vnímam, ich túžby vpíjam... Závoj času zvlnil pach, telá trestá morom Dubov dávnych vôňa krás, dnes je cesta tchorov V šľapách pliagy odraz dní, keď halíš sa rúchom Teplo kvasu mŕtvych tiel, tvoja modla tvoj ortieľ! Spievam pieseň predkov - vzývam národ zmiznutý Teplo kvasu mŕtvych tiel, tvoja modla tvoj ortieľ! Z hlasov... dávnych svedkov... Odraz skrčil čas! Telá praská mráz! Prastarý vesmír bol slobodou besný... Dušu zranil hnev, chlad vypálil chliev Slobodné duše spievajú tmou - poď so mnou! part IV "Turiec dolným tokom" Hej, hej, Kosti sú skalami, tráva jej vlasy, zdvihnime čaše! Hej, potok! Čo v rieku sa mení, zo žíl pramení, ctí túžby naše Zaduj vetrík, z vysokej skaly, rieka sú slzy, našich prianí Duj do doliny, do tváre fúkaj, z bubnov rúny dunia, Iskru v nás rozdúchaj! part V „K fatranským svahom“ Oheň Voda Vzduch, Uzavrime Svargy kruh Vatra štyroch strán, Horda síl, čo chráni môj chrám! part VI „Dolu Váhom (instrumental)“ 2. Zabudli sme dýchať Hľadením, do vody Za šera, prebúdzaš preludy Kroky máš, riadené Strácaš chuť, prehĺtaš kamene. Ozveny! Duše! V kŕči sĺz, tlačíš sa na nože. Kvápe krv, skrz šero, z bolesti... Jazero! V prachu chradnúcich kultúr Zabudli sme dýchať! Pred múdrosťou predkov, Viac netajíme dych V pohľadoch potomkov strach Zabudli sme snívať Vo vlastnom záškrte právd Zabudli sme žiť! Živením, červa, doby Kuješ si okovy! V šepote, otroctva Si tvorca, zrodencov proroctva Ozveny! Duše! V kŕči sĺz, tlačíš sa, na nože Kvápe krv, skrz šero, z bolesti... V jazvách hľadaj múdrosť života Nech nesie ťa hrdosť, nie clivota Určuj krok zahoď strach, preludom staň sa kat Nehltaj kamene, chráň vnútro zráňané! V prachu chradnúcich kultúr, Zabudli sme dýchať! Pred múdrosťou predkov, Viac netajíme dych V pohľadoch potomkov strach! -Zabudli sme snívať Vo vlastnom záškrte právd! -Zabudli sme žiť! Kvápe krv, skrz šero, v bolesti... jazero!!! 3. Oriana (o Čertovom vrchu) Za morom dún, vánok sa dvíha Tichú pravdu vyjavíš, Vrásky krivda stíha. Naša viera je náš breh, Tvár bolesťou zošudená, Novú pieseň treba jej, Nech sa opäť začervená. Po kvapôčkach z kalicha Sladkú šťavu z jablka Nežne sa viniem, V zázrak splyniem. Túžba pnúť, omladnúť! Zrak svoj upri k žitiu, neživ trávu hrobnú Svet starý padol v rumy, nech si dravce zobnú Tvoja viera je tvoj breh, život plynie ďalej Dnes len mení farby tieň, z chladných nocí prameň. Po kvapôčkach z kalicha Sladkú šťavu z jablka Nežne sa viniem, v zázrak splyniem Túžba pnúť, omladnúť! Krivdy prúd, hatí žitie... Neprávosť! Kradne zo žíl bytie... Plav sa po ňom, zamier k brehu, hlavne dýchaj Uchop veslá zreteľu, v nové, kráčaj! Prebroď zmar, keď voda zmýva, Objav dar, čo stopa v zemi skrýva Nemláť vodu, proti srsti, utopíš sa v nenávisti, radšej kráčaj... Nekŕm šelmu zlosti! Ži! Melódiou tichých slov, Vraždí brata brat, Slzy v kvapkách miznú, Si vlastnej krvi kat! Moja viera je môj breh, Tvár bolesťou zošudená, Z tepny teplo mĺkvych viet, Prúdom vášní rozjasnená. Po kvapôčkach z kalicha, Sladkú šťavu z jablka. Nežne sa viniem, v zázrak splyniem Túžba pnúť, omladnúť! Keď krivda tlačí - tvoja dlaň ma hojí Nádej zračí - hnevu odzvoní Nebuď strunou, čo trápenie na nej hrám Buď lávou čo odplaví z tela žiaľ... 4. Na Tlstej rastie zlatá tráva Na Tlstej rastie zlatá tráva! Mažárnou stúpa klam Stopami márnosti Gaderskou dolinou, Pachtili, snovali tmou... Zákalom hluchoty myšlienok v ligote, hamižnosť na perách! Obojok blaha, krutý tŕň v živote, odrazom pohľadov kvíli vrah. Strádal syn, trpel brat, hynul zver, chradol strom, slintaním pokrytcov Hyení pochod, priepasťou beľmosti, šialený vykot, besných psov! Zora žiar, Fatry plač, tichý van Nemosťou nádhery, kriesenie vnemov, seba sám... Bohatstvo uzreli, zdesení civeli! Mali čo hľadali vraždili, spriadali! Vyťaté zasadím, ubité pohladím, Pokorou ďalších dní snáď sa zas narodím. Vráť naspäť ten vek, kde nevábi bohatstva diva! Na Tlstej nerastie zlatá tráva, tá čistina - bytia dar skrýva! Skrúť... podhubie zmaru, oddaj sa nádychom zrenia! Na Tlstej znovuzrod bôľom búrim, vykročím žertvou zmierenia! Vráť naspäť ten vek, kde nevábi bohatstva diva! Na Tlstej nerastie zlatá tráva, tá čistina - bytia dar skrýva! Zora žiar Fatry plač tichý van. Zora žiar tichý plač... Fatry van! Zora žiar - Fatry plač - tichý van Nemosťou nádhery, kriesenie vnemov, seba sám... Vyťaté zasadím, ubité pohladím Pokorou ďalších dní snáď sa zas narodím... Vráť naspäť ten vek, kde nevábi bohatstva diva! Na Tlstej nerastie zlatá tráva, tá čistina - bytia dar skrýva! Skrúť podhubie zmaru, oddaj sa nádychom zrenia Na Tlstej znovuzrod bôľom búrim, vykročím žertvou zmierenia! ZAS! 5. Pod Lyscom Zhoríme v ohni, vykresanom z ľadu Peľháme úmor, tlie v nás iskra chladu. Trávime zvyšky pravdy Rykotom spásy navždy! V strade smädu, hlava sa točí Pod Lyscom stojím, Stačí len privrieť oči. Po zimnom spánku živá, Vlažná zem s oblohou splýva. Spím, bdiem, či snívam Kým vzlietnu hmly čo ukrýva Vlažná zem s oblohou splýva Hľadáme šťastie - myšlienok príval! Vzývame prerod! V trase nôh bosých Lámu nám väzy Z poctivých včiel - chamtivé osy! Pokropme stopy, úcty Vyžral všetok med - červ ľudský! Útrpom smädu, Hlava sa točí, Pod Lyscom stojím, Stačí privrieť oči, Do tmy len slepý vkročí! Dusota smädu, strach! útrp čo splodil, nárek, Praská zem z toku je prach, v kalužiach hľadáme nádej. Pod Lyscom v objatí hôr, Derie sa voda! Dar bytia zrodencov teba, čo myseľ živí - nie hlodá! Po zimnom spánku živá... Vlažná zem s oblohou splýva. Spím, bdiem, či snívam kým vzlietnu hmly čo ukrýva Vlažná zem s oblohou splýva hľadáme šťastie - myšlienok príval! Naplňme studne, mor smädu blčí! Pod Lyscom stojím, nech kŕdeľ bosých z černe vykročí... Spím, bdiem, či snívam, kým vzlietnu hmly čo ukrýva Vlažná zem s oblohou splýva, našli sme šťastie - v záplave ticha. 6. Ursus Arctos 7. Na Ostrú Vo víne krv, na Ostrú cvála, Slncový kôň, k pastvinám plávať, burácam s ním... Únavy srieň, zrenice v mraze, primĺkvy tep, odrazom hrádze mohýl chladu. Kov kopýt bije chlad, havraní galop je môj brat Mráz sa tratí z očí, klince ľadu tonú dychom Krv sa topí v žilách, mĺkve ožilo výkrikom! Pátrať v rode mojom, ohriať sa ohňom súcna Na Ostrej vatra hrej, mocných dní budúcna! Za hrsť pokoja len, zastaviť príval trudu šatí ma osuheľ, v stopách dolinou studu. Vo víne krv, na Ostrú cvála, Slncový kôň, k pastvinám plávať, burácam s ním... Slncový kôň, hrivou tne stuď, Nes ma len nes, ratou, duní hruď! Únava vrah, hnev rodí krv, Horkosť slín strach, dusí, hlodá, mrazí... Kov kopýt bije chlad, havraní galop je môj brat Mráz sa tratí z očí, hroty ľadu tonú dychom, krv sa topí v žilách, mĺkve ožilo výkrikom! Pátrať v rode mojom, ohriať sa ohňom súcna Na Ostrej vatra hrej, mocných dní budúcna! Za hrsť pokoja len, zastaviť príval trudu, šatí ma osuheľ, v stopách dolinou studu! Buď tu a teraz! Už volá nás - myšlienky striasť, nech sadá prach, na vrch Havraní Kým ty spíš - na Ostrú sa vyštverám, tu z deravej skaly mám Turiec na dlani. Poď teraz a s nami! Dopraj duši rásť - myšlienky striasť zahodiť strasť, z kamenných dverí Kým Čiernohlav spí - na Ostrú sa vyštveraj, už zakvitol vres, znovu ti verí! Únava vrah, hnev rodí krv, horkosť slín strach, dusí, hlodá, mrazí... Krv trestá krv, žiaľ víri prach, papuľa chladu nesie duší... pach. Buď tu a teraz! Už volá nás - myšlienky striasť nech sadá prach, na vrch Havraní. Kým ty spíš - na Ostrú sa vyštverám, tu z deravej skaly mám Turiec na dlani. Poď teraz a s nami! Dopraj duši rásť - myšlienky striasť, zahodiť strasť z kamenných dverí Kým Čiernohlav spí - na Ostrú sa vyštveraj, už zakvitol vres, posledný raz ti verí!